Ubytovanie Silvester

Prežite nadherný Silvester na Slovensku. Široká ponuka ubytovania na Silvestra za najlepšie ceny Ubytovanie na Silvestra v chatách a chalupách po celom Slovensku. Trávte Silvester na chate v známych turistických strediskách. Vyberte si ubytovanie na Silvestra na chate podľa vaších predstáv práve tu. Silvester prichádza a chaty čakajú len na Vás. Chaty na Orave, chaty na liptove, chaty v Tatrách a podobne...


Hľadate volne ubytovanie na silvestra? silvester. Najširšia ponuka Ubytovania na Slovensku. Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. (východná cirkev oslavuje sviatok sv. Silvestra až 2. januára). Dnes toľko oslavovaný sviatok sa pôvodne nespájal so žiadnymi zvláštnymi zvykmi a obyčajami. Dátum 1. januára síce ako prvý novoročný deň prijali kresťania spolu s juliánskym kalendárom, ale koniec kalendárneho roka pripadal počas storočí v jednotlivých krajinách na rôzne dátumy, ako napríklad na 1. marec, 25. marec, 25. december alebo na Veľkú noc. A začiatok cirkevného roku, ktorý je pre veriacich smerodajný, sa oslavuje po prvej adventnej nedeli, ktorá nastáva najskôr 27. novembra a najneskôr 3. decembra. Silvestrovská noc získala na význame, až keď sa v priebehu 16. storočia vo väčšine západokresťanských krajín ustálil gregoriánsky kalendár a počiatok nového roku na 1. január. Pre svoj pohanský pôvod (oslavy nového roku v starom Ríme sprevádzala neviazaná radosť) sa však oslavy posledného dňa kalendárneho roka netešili veľkej obľube v cirkevných kruhoch. Až hospodársky rozvoj v 19. storočí a s ním spojená viera v príchod nového zlatého veku na konci "storočia pary" a občianska spoločnosť s jej civilným kalendárom premenili silvestrovskú noc na jednu z najbujarejších osláv roka. O živote a osudoch muža, ktorému je zasvätený posledný deň občianskeho roka, sa veľa správ nedochovalo. Pramene uvádzajú, že sa Silvester narodil ako rímsky občan niekedy v polovici 3. storočia. Kňazské svätenie prijal najskôr ešte v čase pred začiatkom prenasledovania kresťanov, ktoré vypuklo za vlády Cisára Diokleciána, na konci 3. storočia. Počas prenasledovania sa asi ukrýval na Monte Soracte neďaleko Ríma. Po smrti pápeža Miltiada bol 31. januára roku 314 zvolený za rímskeho biskupa. Podľa legendy mu cisár Konštantín I. Veľký udelil dočasné panstvo v Taliansku a postavenie primasa (nadradenosť ostatným viskupom). Za Silvestrovho pontifikátu zasadal v roku 325 prvý ekumenický koncil v Nice. Silvester sa ho však osobne nezúčastnil. Vyslal na neho svojich dvoch zástupcov a po skončení koncilu iba potvrdil jeho závery. Počas svojho života dal postaviť kostol nad Priscilinými katakombami, v ktorých bola pochovaná rada kresťanských mučeníkov. Neskôr sa katakomby stali jedným z dôležitých pútnických miest. Po smrti bol v nich Silvester v roku 335 pochovaný. Silvester je jedným z prvých uctievaných svätcov a jeho kult sa rozšíril do celej Európy. V strednej Európe je jeho uctievanie preukázane najskôr v Nemecku, kde je po prvý raz doložené v meste Bamberk v 11. storočí. To, že sa v poslednom dni v roku pripomína práve sviatok pápeža Silvestra, má náhodne aj symbolický význam: pápež Silvester I. vládol v čase, kedy skončil vek divokého prenasledovania kresťanov a začal vek nový. Žil na konci dejín starovekého sveta a súčasne na začiatku novej epochy písanej kresťanskou cirkvou. Z predkresťanských osláv konca roku sa dochoval celý rad zvykov, ktoré sa postupne stali súčasťou rozlúčenia sa so starým rokom a privítania roku nového. Na niektorých miestach sa stále ešte 31. decembra koná silvestrovský sprievod. V nemeckom Schiltachu sa veriaci po skončení poslednej bohoslužby v starom roku vydajú s veľkými aj malými lucernami k miestnemu trhovisku. Na námestí spoločne spievajú chorál Ďakujeme všetci Bohu. Potom ide sprievod k fare. Pod oknami fary sa spieva Buď Bohu česť, ideme s radosťou. Farár svojmu stádočku požehná a všetci sa rozídu oslavovať začiatok občianskeho roka. V alpskej dedinke Westhausen sa počas sviatku sv. Silvestra usporadúva slávnostná jazda na koňoch. Jedálny lístok býval na sv. Silvestra väčšinou rovnaký ako cez Štedrý večer. Zvyk jest o polnoci ovar, krúpy a chren s jablkami pre šťastie pochádza až z 19. storočia. Z predkresťanských dôb u nás pretrvávala obyčaj ľudových veselíc. Na dedinách navštevovali obydlia "ometačky", do čierneho oblečené chudobné ženy. Hlavy mali obviazané bielou šatkou tak, aby nad čelom bola strieška. Ometačky trikrát zaklopali, než vošli. Mlčky pristúpili k šporáku a trikrát ho vymietli so slovami: "V mene Otca, Syna i Ducha svätého". Šporák potom v novom roku dobre hrial a na platni sa nič viac nepripálilo. Za prianie všetkého dobrého dostali od domácej peňažitý dar. Podľa ľudovej povery hospodárka nemala počas silvestrovskej noci mať vyvesenú bielizeň, inak by niekto zomrel. S očakávaním príchodu roku 1900, ktorý bol mylne považovaný za počiatok 20. storočia (tým bol v skutočnosti až prelom roku 1900 a 1901), boli oslavy v predvečer Nového roka bujaré. Ich neoddeliteľnou súčasťou sa stali polnočné ohňostroje a prípitok, rovnako ako netrpezlivé očakávanie začiatku nového roka v spoločnosti priateľov a blízkych. PRANOSTIKA - Vidiečania sa na Silvestra vedno prespievajú do Nového roka Ani posledný deň v roku nežičí ľudovým pozorovateľom počasia oddych. Naopak, to, ako bude, môže pre budúci rok nemálo naznačiť. Naši starkí sa v posledný deň roka veľmi starostlivo zaoberajú vetrovým monitoringom. Jedna z najznámejších silvestrovských pranostík totiž túto činnosť veľmi odporúča, ako je zrejmé z jej znenia: Ak na Silvestra južný vietor duje, priaznivý rok to ohlasuje, západný vietor nám sľubuje veľký prídel rýb, severný zimu i fujavice a severovýchodný prináša nepríjemnosti i nepohodu. Všeobecne sa vraví: Ak je posledný deň v roku veterný, v lete býva spara. Menej radosti z prudších pohybov vzdušných prúdov majú pestovatelia vína, keďže údajne stále platí: Ak sú na Silvestra vetry a svieti slnko, dobrého vína sa v nasledujúcom roku nedočkáme. Príchod obávanej novoročnej zimy zmierňuje slnečné a teplejšie silvestrovské počasie - podľa deduškovských poznatkov to znamená, že aj po Novom roku sa ešte z niekoľkých príjemných dní potešíme. Počasie na Silvestra vraj veľmi spoľahlivo naznačuje, akého počasia sa dočkáme v budúcoročnom júli. Prelom rokov býva v našej zemepisnej polohe po vianočnom oteplení, ktoré malo v tomto roku priam klasickú podobu, skutočne veľmi často obdobím príchodu novoročnej, alebo decembrovo-januárovej zimy. Predošlé generácie nám o nej v jednej z počasových múdrostí poslali aj takéto svedectvo: Zima, ktorú koniec roka nesie, ešte dlho s nami trasie. V Česku sa tiež vravieva: O Silvestri papeži, sněhy si již poleží. Veľmi realistický základ má jedna z ďalších silvestrovských múdrostí, ktorá pragmaticky uvádza: Ak bol celý rok len voda a blato, na Silvestra nenapadne zlato. Ľudia však oddávna vedeli, ako si vytúžené symbolické zlato šťastia v nadchádzajúcom roku zabezpečiť prostredníctvom obyčají z prarodičovskej truhlice tradícií. V minulosti nebývali v ostatný večer v roku hlučné a bujaré zábavy a veselice ako dnes. Počas dňa bolo treba zabezpečiť prosperitu rodiny a hospodárstva viacerými opatreniami. Platí zásada, nič z domu nevynášať ani nepožičiavať, veľmi zlým znamením bývajú aj dnes nečakané vizity najmä cudzích žien. Niektoré obyčaje nám znejú dosť bizarne, dedinčania ich však niekde dodržiavajú i v súčasnosti. A tak i záhradkár, ktorého celý rok jedujú krtince, môže vyskúšať silvestrovský zvyk starých gazdov, ktorí pozorne rozhrabali krtie kopčeky - tie sa vraj potom neobjavia. Gazdinám, ktoré chceli mať od kráv veľa mlieka, prichodilo obehnúť po východe prvej hviezdy s prázdnym šechtárom kostol. Nuž a vidieť gazdu, ktorý pomedzi nohy sype hrabavej hydine zrno, aby niesla veľa vajec, patrí medzi smiešne iba tým, ktorí nevedia, akým problémom býva občas porucha slepačej znášky... Ľudia si mali nájsť počas dňa, najlepšie podvečer, chvíľku na sviatočné rozjímanie. Prehodnotiť v mysli priebeh celého končiaceho sa roka a v tichej modlitbe poďakovať Stvoriteľovi za všetko dobré, čím nás obdaril. Kresťanské pospolitosti tak napokon robia vedno aj počas silvestrovských bohoslužieb. Najmä posledná večera v roku býva aj dnes v mnohých rodinách veľmi dôstojným obradom. Prípravou sviatočného stola i jedálneho lístka sa neveľmi líši od Štedrého večera. Na rozdiel od Kračúna však aj v katolíckych rodinách majú v menu mäso. Naopak, mnohí ľudia sa dodnes veľmi pozorne vyhýbajú konzumácii hydiny, pretože ak by ju jedli, v budúcom roku by im uletelo šťastie, zajac na tanieri by znamenal, že šťastie ufujazdí ako ušiak a ryba, že nám naše šťastíčko nenávratne odpláva. Preto dedinčania majú v kapustnici klobásy, údené i bravčovinu a na nočné pohostenie na misách zabíjačkové špeciality, šunku a iné lahôdky. Na stoloch nesmie chýbať makový koláč a rekvizity, ktoré už poznáme zo Štedrého večera - med, oplátky, cesnak, jabĺčka, orechy, šošovica a ďalšie. Gazdiná dodnes veľmi pozorne dbá, aby v svietniku bola pred večerou úplne nová svieca. Ľudia vôkol stola si vždy pozorne všímali, aký má kto za sebou tieň - ak býval dlhý a zreteľný, nebolo sa po polnoci čoho obávať. Dávnym pekným zvykom silvestrovskej noci je spoločný spev obyvateľov dedín, ktorí sa pred polnocou zhromaždia pri kostole alebo zvonici a vedno sa prespievajú do Nového roka. Prevzate casovia.sk Od Silvestra do Troch kráľov Silvester (31. december) V tento deň sa opakovali zvyky zo Štedrého dňa, aby sa umocnil ich účinok. Všetko, čo sa za deň v domácnosti stalo, malo sa počas budúceho roka opakovať. Na dedinách v Liptove a Spiši bývalo na Silvestra, v predvečer Nového roka, ticho. Ľudia po krátkej pobožnosti v kostole prežívali odchod posledného dňa roka v tichosti. V minulosti sa na Silvestra neuskutočňovali ani zábavy – tancovalo sa až na Tri krále. V Čičmanoch chodievali v tento deň „babki“ čiže mládenci preoblečení do ženských šiat s obrúskami na hlavách. Chodili po dedine večer a navštevovali rodiny, v ktorých boli dievčence na vydaj. Za návštevu ich domáci pohostili. Večera na Silvestra bývala taká istá ako na Štedrý večer. V tento deň sa však mohlo aj v katolíckych rodinách jesť mäso. Atmosféru silvestrovských večerov dopĺňali mládenci práskaním bičov po dedine. Na zaručenie veselého, šťastného roka skúste toto: v podvečer nového roka natiahnite všetky hodiny v dome (alebo vymeňte batérie). Pred polnocou otvorte okno (nech je akákoľvek zima) a nechajte starý rok odísť a vpustite nový rok. Skúste zaistiť, aby prvá osoba, ktorá navštívi váš dom po polnoci, bola vysoká a tmavá. To je prvý záchytný bod. Čím je táto osoba vyššia a tmavšia, tým budete mať viac šťastia. Napokon všetky vianočné dekorácie - špeciálne stromček, musia byť dané dolu o polnoci 6. januára, inak šťastie nebudete mať. Nový rok (1. január) Dobrá nálada sa udržiavala aj na Nový rok. Rodina, susedia a známi sa navzájom navštevovali pričom si priali všetko najlepšie. Ich vinše bývali podobné ako na Božie narodenie. Bola rozšírená povera, že to, čo človek robí na Nový rok, to bude robiť aj celý zvyšok roka. Preto sa ľudia vystríhali hádkam, požičiavaniu si a pod. Vo všeobecnosti sa dbalo na to, aby sa v tento deň nevynášalo nič z domu, pretože by to v budúcich dňoch chýbalo. V tento deň by ste mali vyniesť všetky odpadkové koše, nech zostanú prázdne, prezliecť všetky obliečky na posteliach a vypraž a vyžehliť prádlo, aby nikde nezostal nejaký rest. Obradovo-magickú funkciu na Nový rok mala aj strava. V tento deň sa nesmela jesť hydina a zajace, aby z domu neutieklo šťastie. Tak ako cez vianočné sviatky, ani na Nový rok nesmelo na jedálnom lístku chýbať bravčové mäso a šošovica, ktoré symbolizovali bohatstvo. Na Spiši sa piekli makové koláče. Pripravovali sa aj dlhé rezance, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu obilia v budúcom roku. Každý člen rodiny sa mal na Nový rok dobre najesť, aby počas nastávajúceho roka netrpel hladom. Traja králi (6. január) Posledným dňom vianočného obdobia sú Traja králi. Zvyky spojené s týmto dňom sú najvýstižnejšou ukážkou spájania prežitkov staroslovanských pohanských obradov s kresťanskými obradmi. Na Troch kráľov si nechávali veriaci v kostoloch posvätiť sviečku, soľ, vodu a kriedu. Posvätné predmety potom používali pri chorobách, hroziacich živelných pohromách a pod. V tento deň sa varievali na obed šúľance, aby obilie očakávanej úrody malo dlhé klasy. V tento deň sa spravidla vynášal z príbytku i vianočný stromček a pomaly sa začínali prípravy na jarné obdobie. Prevzate alinka.sk

Rozprávkové ubytovanie Ubytovanie na Orave Ubytováni Orava Tanie noclegi Slowacja Chaty Orava Ubytovanie Liptov Chaty Chaty na prenájom Lacne chaty Chalupy Chaty a chalupy Ubytovanie Podhájska Ubytovanie Štúrovo Dovolenka na Slovensku Lacná dovolenka Lacné ubytovanie



Silvester Ubytovanie Silvester Partneri Slovensko Turistické.oblasti Mestá Kúpele a termálne kúpaliská Krajské Mestá Vodné nádrže Lyžovanie Všeobecné Ostatné 1 2